Rok 2007 je mojím v poradí tretím "behacím" rokom. Znova sa musím úsmevne pozastaviť nad tým, ako som si na začiatku naivne myslel, že po roku behania si skúsim ozajstný maratón. Späť do reality. Minulý rok som mal za cieľ dostať sa pod hodinu a v zdraví dobehnúť. Podarilo sa splniť. Dobehol som za 56 min a viacmenej v zdraví. Tento rok som si dal za cieľ za 55 minút a dobehnúť nielen v zdraví ale aj v pohode. Minule som sa dosť strhal a rozhodol som sa, že teraz budem naozaj behať len pre radosť a nijakým mladíckym úletom nedám šancu. Nabehané už čosi je, hádam to pôjde aj s tým časom. Oproti minulému roku mám síce o dve kilá viacej ale mám skutočné maratónky(Olympikus) o pol kila ľahšie ako moje staré crossové new-balance. Posledné dva mesiace som behával 30km týždenne z toho 20km po Malých Karpatoch so slušným prevýšením okolo 300m(žeby sme skúsili IgorovV polmaratón po kopcoch? :-) ).
Poďme k vlastnému behu. Prezentácia prebehla ako vždy neuveriteľne hladko i keď na prvý pohľad množstvo ľudí budilo hrôzu. Aj pod Devínom sa to už hemžilo. Na štarte som sa najviac bavil s MišomŽ. Okrem toho tam bolo pár ľuďí z orienťáku a známi z práce. MTB-martóncov som ani príliš nespoznával, ale to bude tým, že inak vyzerajú bez bicykla. Skoro by som zabudol na Tomáša aj s krásnym športovým doprovodom.
Mažoretky sa mi zdali o triedu lepšie ako minule (znižujem nároky ?), ale aj tak nemali na športujúce babenky na štarte.
Štart výstrelom z kanóna a "vlna za vlnou sa valí". Asi som sa na štarte dostal trocha viac dozadu medzi turistov, lebo minimálne 500m po štarte sa dav ešte žoviálne bavil a hopsal v nedbalom tempe. Mišo sa za mnou zavesil v domnení, že ho dovediem do cieľa aspoň za 55min, lebo minule to na štarte parádne prepálil a chcel robiť reparát. Ale toto nevyzeralo ani na tých 55 minút tak som na to dupol a cez dedinu som asi 2km držal rozbehovú tepovku 135(nečudujte sa, som starý unavený muž). Za zákrutou z Devína som to postupne rozvinul na tep 150. Tempo sa mi zdalo slušné a pritom v tomto tepe určite vydržím aspon 2-3 hodiny, tak som to takto ustálil. Pri kameňolome sa metabolizmus dostal do vytrvaleckej rovnováhy a už som si vychutnával len predbiehanie davu. Ó, aké skvelé, nabudúce vyštartujem úplne posledný :0). Horšie že som stratil kontakt s Mišom, ale hádam sa nestratí. Prepáliť by to už nemal, takže to preberieme v cieli.
Poďme k vlastnému behu. Prezentácia prebehla ako vždy neuveriteľne hladko i keď na prvý pohľad množstvo ľudí budilo hrôzu. Aj pod Devínom sa to už hemžilo. Na štarte som sa najviac bavil s MišomŽ. Okrem toho tam bolo pár ľuďí z orienťáku a známi z práce. MTB-martóncov som ani príliš nespoznával, ale to bude tým, že inak vyzerajú bez bicykla. Skoro by som zabudol na Tomáša aj s krásnym športovým doprovodom.
Mažoretky sa mi zdali o triedu lepšie ako minule (znižujem nároky ?), ale aj tak nemali na športujúce babenky na štarte.
Štart výstrelom z kanóna a "vlna za vlnou sa valí". Asi som sa na štarte dostal trocha viac dozadu medzi turistov, lebo minimálne 500m po štarte sa dav ešte žoviálne bavil a hopsal v nedbalom tempe. Mišo sa za mnou zavesil v domnení, že ho dovediem do cieľa aspoň za 55min, lebo minule to na štarte parádne prepálil a chcel robiť reparát. Ale toto nevyzeralo ani na tých 55 minút tak som na to dupol a cez dedinu som asi 2km držal rozbehovú tepovku 135(nečudujte sa, som starý unavený muž). Za zákrutou z Devína som to postupne rozvinul na tep 150. Tempo sa mi zdalo slušné a pritom v tomto tepe určite vydržím aspon 2-3 hodiny, tak som to takto ustálil. Pri kameňolome sa metabolizmus dostal do vytrvaleckej rovnováhy a už som si vychutnával len predbiehanie davu. Ó, aké skvelé, nabudúce vyštartujem úplne posledný :0). Horšie že som stratil kontakt s Mišom, ale hádam sa nestratí. Prepáliť by to už nemal, takže to preberieme v cieli.
Študoval som okolie. Kričím na chlapíka: "Máš rozviazanú tenisku !". A on že to nič, že nemôže zastaviť, lebo by vypadol z tempa. "Môj ty bože, tu sa asi ozaj závodí !" To sme boli asi na 7 km. Začal som pociťovať hlad. Vrhol som sa na nejaký nápoj čo tam podávali organizátori, reku každý cukor dobrý, ale bolo to fakt veľmi riedke. Moc nepomohlo. Nabudúce zoberiem nejakú enervitku do vačku pre prípad.
Chlapík nás obieha na bicykli a máva smerom ku mne. Reku ja ťa nepoznám. Veľky chlap na GIANT-te je len PaloTT a ten určite preháňa bike po Inovci. Až keď sa vzdialil čítam na drese sportreport, jasné ...juroM. V cieli vysvetlil, že starého karbóna už predal. Aj som za ním kričal, ale už bol ďaleko. Potom ma párkrát pichlo v boku. Žiadny strach. Žalúdok som mal prázdny, raz dva som to rozdýchal.
Niekde pred Lafranconi ma predbehol IgorV. Podivil som sa, že čo sa tu vzadu fláka. Asi do poslednej chvíle rozdával propagačný materiál na polmaratón. Medzi mostami sa pár zúfalcov ešte snažilo dohnať to, čo na prvých desiatich km zanedbali. Hlavne som si všimol takého mladého chalana s miernou nadváhou ako ma niekoľkorát predbehol a potom nevládajúc skapínal pri chodníku. Keď ma už švrtýkrát obiehal hovorím mu: "čo to vyvádzaš, musíš ísť v jednom tempe!", a on že takto je najrýchlejší, že to má vyskúšané. Nebolo času na vysvetlovanie, asi niekde čítal o intervalovom tréningu a aplikuje to plošne. Tak som ho tam definitívne nechal skapať(možno ho tam už holuby ozobávajú) a posledný kilometer rozvinul na 160(moja tabuľková anaeróbna hranica) a pekne dobežkal do cieľa. Ešte som si dal záležať aby som bol sám v cieli a chlapci z Topoľčianok(VOS-TPK) mali čas pekne si ma zapísať.
V cieli som bol úplne v pohode, kľudne by som si to mohol zopakovať, takže v tomto tempe asi za rok skúsim ten TB-polmaratón. Stretol som Igora a nechcel mi veriť že so bežal, že vraj nie som spotený.
Čo sa týka výsledkov bolo z toho nakoniec 55min41sec, 495 miesto v absolútnom poradí z cca. 1400 ľudí. Zaujímavé, že medzi veteránmi som bol zhruba v 40% výsledkovej listiny listiny, zatiaľ čo bez ohľadu na kategórie som bol na tom ďaleko lepšie. Ale je to vlastne logické. Medzi veteránmi sú asi len ľudia čo behajú, zatiaľ čo medzi mladými je i kopec všelijakých nadšencov, čo si to chcú len vyskúšať(viď. toho intervalového šprintéra vyššie).
V cieli som bol úplne v pohode, kľudne by som si to mohol zopakovať, takže v tomto tempe asi za rok skúsim ten TB-polmaratón. Stretol som Igora a nechcel mi veriť že so bežal, že vraj nie som spotený.
Čo sa týka výsledkov bolo z toho nakoniec 55min41sec, 495 miesto v absolútnom poradí z cca. 1400 ľudí. Zaujímavé, že medzi veteránmi som bol zhruba v 40% výsledkovej listiny listiny, zatiaľ čo bez ohľadu na kategórie som bol na tom ďaleko lepšie. Ale je to vlastne logické. Medzi veteránmi sú asi len ľudia čo behajú, zatiaľ čo medzi mladými je i kopec všelijakých nadšencov, čo si to chcú len vyskúšať(viď. toho intervalového šprintéra vyššie).
Športu zdar
