Konečne 42,195 km (ČSOB Marathon Bratislava 29.3.2009)
Behám už zopár rokov, tak som sa rozhodol konečne skúsiť kráľovskú disciplínu. Prípravu som nijak zvlášť nemenil Tak ako po iné roky po jesennom ukončení cyklo-sezóny som behal cca 30 km týždenne len v nízkej záťaži. V decembri
som mal úraz bez následkov spojený s 3-dňovým pobytom na ÁRE (IS-ke) kvôli strate krvi. Trvalo to do konca januára než som sa z toho zmátožil a dokázal plynule zabehnúť 10km aspoň pod jednu hodinu. Normálne by to bola tragédia ale potom sa to zlomilo a vo februári som mohol normálne trénovať.
Týždeň pred pretekmi som dal 30 km v pomalom až svižnom tempe a potom do konca týždňa už len relaxačné výklusy.
Deň pred pretekmi všetky zdroje hlásili vytrvalý neprerušovaný dážď. V nedeľu ráno ale kupodivu celkom fajn. Takže rýchlo prelepiť bradavky leukoplastom a ideme na to. Ja, drahá a jedno dieťa. Dialnica do BA nás trocha zdržala, zabudli sme na tie spomalenia kvôli rozširovaniu. Na štarte som bol 15 min. pred výstrelom. Obehol som to rýchlo, že koho stretnem, ale akurát som sa zvítal s Pažim pri časomiere. Ešte som si vystál frontu pri WC a vliezol som do štartovacieho priestoru.
Tohto roku bežia vodiči, ktorí majú za úlohu doviesť bežcov v čase, ktorý si zvolia (4:00, 3:45, 3:30, 3:15, 3:00). Ja som sa rozhodol po skúsenosti z polmaratónu skúsiť 3:30, prípadne ak by som nestačil tak by som sa nechal dotiahnuť ďalším vodičom na 3:45. Čas 3:30 mi vyšiel z bežeckej kalkulačky na runner.com. Rozhliadal som sa po vodičoch ale nikoho som nevidel. Mali mať na chrbtoch ceduľe s očakávanými časmi. Opýtal som sa prvého človeka vedľa, že kde sú vodiči. Vyvalil na mňa blváky že "ónly english". Zaujímavé. V krátkom čase už druhý maďar, ktorý na slovensku zabudol materinský jazyk. Slota odvádza dobrú robotu. Tak inak : "pacemakers, tudom ?" Ukázal dopredu a hovorí "balloons". No to je v keli. Vodiči mali na sebe priviazné aj balóniky aby ich bolo zdiaľky vidieť, ale problém bol v tom, že medzi mnou a balonikármi bolo asi 1000 ľudí. Nechápem prečo pomalí vodiči boli úplne vpredu.
Prvé kolečko:
Prvý muž radnice p.Ďurkovský dal výstrel a masa sa pohla. Jáááj, kdeže moje balóniky sú ? Keď sme sa dali na ceste trocha do lajny, tak posledný 4:00-vodič bol 200m predo mnou. Dal som ho asi po kilometri. 3:45-ka už bola náročnejšia, tú som dobehol až uličkách starého mesta po asi 4 km. V stíhačke som nestihol občerstvovačku a to som pociťoval aj trocha smäd aj hlad. Dal som si záväzok , že na každej občerstvovačke sa teraz povinne zastavím. Poučenie do budúcna: "Ak chceš ísť s vodičom, tak sa ho za každú cenu chyť od začiatku ! ". Vybehli sme na most SNP a už som uvidel aj môjho vytúženého balónikára 3:30. Ale ten si to už trocha svižnejšie švihal. S tepovkou 160 som ho dobehol až v polovici Panónskej cesty zhruba na 8 km. Poctivo som všade pil a jedol ale musel som to prekladať aj enervitkami z vlastných zásob. Keď som sa stabilizoval za vodičom 3:30 tepovka mi klesla na 150. Tabuľkovú závodnú maratónsku tepovku mam 155, tak som začal veriť ze to za tých 3:30 zvládnem. Až po hrádzu, po zhruba 15. kilometer, sa mi bežalo dobre. Tam sa z popŕchania spustil celkom regulárny dážď. Potom som začal pociťovať bolesť v ľavom hornom kvadrante pľúc a začala mi trnúť ľavá ruka. Žeby infarkt? Keď už to má prísť tak nech, aspoň tu mám kvalitné zdravotné zabezpečenie. Aj nohy akosi oťaželi, tak som na 18. km vodiča pustil a zvolnil. Tepovka 145 a v pohode som dobiehal do priestoru centra. Tam mi vyšiel polmaratón na 1:46. Zavolal som mobilom managerke, aby ma niekde v starom meste odfotila a pomaly som vytriasal ďalej. Dážd zmiernil.
Druhé kolečko:
Na americkom námestí sa mi z chodníka prihovoril samozvaný tréner v tesilkách a v šiltovke. Radil mi aby som zhlboha dýchal a poriadne mával ručičkami. Ešte to aj predviedol. "Svatá prostoto". Managerka/mangelka ma čakala s foťákom pri kamenáči. Ešte som robil opičky do objektívu. Znova som sa dostal na most SNP a nekonečná panónska predo mnou. Samozrejme aj trocha protivietor. Keď sme bežali v prvom kole s masou polmaratóncov tak sme boli lepšie poschovávaní. Vybral som si mladú dvojicu a zavesil som sa za chalana. Ešte sa k nám pridal mladý vysoký atlét s uvolneným behom a vo štvorici sme zvládli celú panónsku. Sem tam som teda aj striedal ale to len tak zo slušnosti. Keď sme sa dostali na koniec petržky, mladí zdrhli a ja som zase zdrhol atlétovi. Znova začalo poriadne pršať. Maratónky plné vody a ani nitka suchá. Tretry úplne zmenili za mokra vlastnosti a začal som pociťovať tvoriace sa otlaky. Aj palec ma začal trocha pobolievať. Aj ľavý členok. Ale nebolo to to patologické pichlavé - iba také únavové. Znova sme sa dostali na hrádzu. Na 35.km som za sebou počul divný rachot. Ako keby niekto v diaľke strieľal z malorážky, alebo hádzal gramorky na plech. Otočím sa a balónikár s plánovaným časom na 3:45. Ten zvuk vytvárali kvapky dažďa padajúce na balóniky. Ale taký rachot ? No toto. Ak ma títo dobehli a neurdžím sa s nimi tak to nebudem mať ani za 3:45. Neveriacky som sa spýtal vodiča že či to náhodou neprehnal a nebeží príliš rýchlo. Z úsmevom ma "sejmul" tvrdení, že to síce trocha prehnal, ale len o 8 sekúnd. Ak to číta srdečne pozdravujem :-). Bežal som s po hrádzi s vodičom asi 3 km, tepovka 145-150. Keď sme sa blížili ku koncu hrádze začali mi tŕpnuť obidve ruku v predlaktí. Aj celková únava sa už hlásila. Na 38 km som nechal vodiča bežať dopredu a už som bojoval len o dobehnutie do ciela. Tepovka mi spadla na 140 a chvíľami aj menej. To už bol ale v tom daždi problém udržať prevádzkovú teplotu, tak som hľadal taký kompromis aby som neskolaboval ani od zimy ani od únavy. Po pravej strane som si všimol zaujímavú osadu bezdomovcov. Kompletné bývanie v centre, aj domácich mazlíčkov tam mali. Vybiehame na most a už viem že ma už nič nezastaví. Bežím po nábreží aoproti vidím kráčať maratónca s vyfasovanou igelitkou. Zjavne už má po všetkom a skončil. Nezdržal som sa smiechu - našlapoval ako keby išiel po mínovom poli. Kričím naňho "Čo to ako našlapuješ ? Hľadáš míny ?" Zmohol sa len na bolestivý úškrn. Ale ľudia okolo sa výborne zabávali. Zákruta doprava a už vbieham do cieľa. Objavil som sa na obrovske tabuli a ľudia skandovali. Že ich to ešte baví. Však som najmenej hodinu a pol za víťazom :-(. Neviem ako som vyzeral, ale Paži s Rasťom z časomiery sa náramne bavili. Mal som naplánovaný tanec víťazstva pred prekročením cieľovej pásky ale som si to rozmyslel. Nevyzeralo by to dobre keby som tam stratil balanc.
V cieli:
Za čiarou mi slečny hodili na krk kus kovu. Ešte ho raz budem vnukom ukazovať. Snažil som sa aj trocha koketovať, ale zmrznutá huba a kyslíkový dlh mi dovolili len nejaké pazvuky. Potom som minútku musel postáť s oboma rukami na zábradlí, aby som zdravoťákom nedal šancu na mne zarobiť. Sú to snaživci, jak ťa raz majú na nosítkach sestričke na kramároch sa nevyhneš, a v mojom veku ... ! Rýchlo som vyfasoval proviant, zvítal som sa s rodinou a hajde k autu. Auto som mal pri prezidentskom paláci. Nasledovala krížová cesta. Ak ten na nábreží našľapoval ako keby míny hľadal, ja som vyzeral akoby som už jednu slabšiu našiel.
Rekapitulácia:
prvý, ja a posledný v absolútnom poradí
1. HAURYCHENKO Aliaksej BLR nar.1976 LCC Wien 02:21:40
.
196. ŠIMNA Ivan SVK nar.1964 Turista D. Lopašov 03:48:31(polmar.1:46)
.
337. MEIER Robert GER nar.1966 Perot Systems 04:53:11
V zásade bežecký maratón splnil moje očakávania. Rešpekt je každopádne na mieste. Oproti horským cyklomaratónom možno vyžaduje v absolútnych číslach menej energetického výdaju, ale je to omnoho viac na hlavu. Fyzický rozdiel je hlavne v tom, že v zjazdoch človek môže nabrať sily a ten kopec vyletí. Ale tu je to o permanetnej záťaži bez oddychu. A potom je tu to riziko poškodenia chrupaviek alebo šliach. To je nebezpečné hlavne pre typ ľudí "svet je gombička".
Vyskúšané maratónky (2x Devín a jeden polmaratón, v týchto ostrých som nabehal okolo 150 km) mi urobili krvavé otlaky a dokonca mi omodrel necht na palci a to už teda vôbec nerozumiem čo to spôsobilo za mechanizmus. Čítal som že ultramaratónci mávajú takéto problémy. Ale ja ? Skrátka čoho je moc, toho je asi "přespříliš". Palec ma ale nemrzí, aj tak už treba zahájiť bicyklovú sezónu a na biku ho nepotrebujem :-). Inak okrem bežnej svalovice nemám vôbec nijaký problém. 10 minút po prebehnutí cieľa som si myslel, že ako zaujímavá životná skúsenosť by bežecký maratón už stačil. Ale zase .... čo ja viem ? Ak si spočítam chyby tak v prvom rade bolo to 8 km naháňanie sa za balónikármi hneď na začiatku. Ďalším problémom bol dážď a zima. Aspoň sa mám kde zlepšovať :-))))
byeIS
