29 júla 2009

Časovka na Zošku 26.07.2009





V stredu Paži poslal avízo o akcii. Celkom mi to nejak uniklo kvôli môjmu prechodnému zanedbaniu internetu, tak som sa celkom potešil, že bude čím zaplniť víkendovú existenčnú ničotu. Večer pred pretekom sme u kamaráta do polnoci zapíjali kolaudáciu záhradného altánku, tak moje závodné ambície, ktoré bývajú silne minimalistické, ostali prakticky nulové. Do Modry som išiel z Lopašova, volil som auto ako približovadlo. Pred štartom som mal dosť času a prešiel som



celú trať "na skúšku". Za 35 minút som bol hore a ani som sa nezadýchal. Trať je celkom pekná. Len pred Panským domom to smrdí držkopádom typu prudká ľavá po zjazde a cimprcampr do priekopy. Po návrate do priestoru štartu som už stretol známych. Prešporčania prišli na bicykloch, tak som bol trocha v hanbe. Ale šup na štart. Pre toho kto to nepozná, časovka jednotlivcov do kopca sa štartuje po jednotlivcoch v minutových intervaloch. Na čiare sa ujo Féder sa ku mne





zozadu nenápadne priplichtil. Nebolo mi všetko jedno. Chlap je to riadny, mal by som sa čo oháňať. Až potom mi zaplo, že ma chce za sedačku chytiť, aby som sa mohol zacvaknúť do pedálov. Pekný náznak profesionality. Vlastný štart riadil RoboJ - veľká legenda cyklo-biko reportingu. Odborným mazáckym hmatom mi skúsil tlak v pneu. Ha-há. Netušil ako som doma skákal s pumpou okolo bicykla ako samček gorily horskej obklopený tlupou sexuchtivých chlpatých krások. Podarilo sa





mi natlačiť 11 atmosfér (na plášti mám max tuším 8 atm, ale kto by to čítal :-))). Zaznel signál a šlapeme. Od štartu po križovatku s Harmóniou je to asi 350m. Podarilo sa mi na tom kúsku vytlačiť tepovku na 160. Tak rýchlo po štarte to nie je veľmi dobré ale skús brzdiť keď tam davy skandujú. Za križovatkou som už pociťoval tvrdnúce nohy. Podradil som a začal zrovnávať kadenciu a tepovku. Zbadal som pretekára predo mnou. Nenechať sa nalákať predbiehaním a ťahať si svoje. Za chvíľku som ho spravil. Niečo sme prehodili. Neviem prečo to robím, ale keď niekoho obehnem, tak nahodím nejaké zdvorilostné bla-bla-bla. Ale keď mňa predbiehajú tak "ništ". Asi nejaká skrytá samoľúbosť :-)))). V ďalšej zákrute





sa predom mnou objavila dievčinka. Tak isto - za chvíľku bola moja. Pri predbiehaní som ju pochválil. Potom nasledovali 2-3 km osamote, len drina a drina. Len okolo "Zošky" nejaký turisti povzbudzovali. Obzrel som sa a zo zákruty sa objavil prenasledovateľ. Fajn, aspoň niečo na morálku. 2km som mu odolával držiac moju ideálnu časovkársku tepovku 160. Za chvíľku prišiel krátky zjazd, kde som sa trocha vydýchal a potom záverečným lesíkom k hvezdárni. Predo mnou sa





objavilo auto-športiak, pričom už sme boli v plnom zákaze pre moto-vozidlá. Asi nejaký miestny podnikateľ a prapovdepodobne i sponzor zároveň pocítil potrebu svojimi bonmotmi rozveseliť časomieru v cieli a zvolil si nesprávny druh dopravy. Zo dva krát som na neho zakričal aby uhol ale nevidel som nijakú reakciu, tak asi po 100m plíživej jazdy som ho obehol po hrubom štrku zľava. Takých 10-20 sec. som tam nechal. Takého ambicióznejšieho odo mňa by to asi nas...lo.





V cieli som sa povyhrieval na slnku, počkal na známych a zviezli sme sa dole. Dal som si obligátnu kofolu, párky tradičnej kvality a čakali sme na vhlásenie a tombolu. A prišiel šok. Objavil som sa na výsledkovej tabuli na treťom mieste. Ale no toto, však keby som vedel, že ide o "veľa" aj by som sa možno inak snažil, lebo



ďalší v poradí boli dosť natesno :-)). Takže na bedni som vyfasoval pekný balíček obsahujúci okrem iného poživeň ducha(knihu) i tela(kabinetné víno). Ďalší šok nadišiel pri tombole. Vyhral som prvý krát v živote v tombole po nespočetných pokusoch rátajúc nielen kopec športových podujatí ale dokonca aj spoločenských. Žeby sa môj život začal uberať inde ? Bŕŕŕŕŕ. Bol som celkom spokoný.







Fakty:

Poradie vek 40-50r.
1 Július Bugár 00:18:25
2 Dušan Hodúr 00:21:22
3 Ivan Šimna 00:21:34

Dľžka: 7.3km
Prevýšenie: 290m
Priemerka moja: 21.31km/hod
Maximálna tepovka: 167
Priemerná Tepovka: 159

fotky som si požičal od Dušana Hodúra a sportreport.sk

oficiálna stránka: http://www.sportreport.sk
ďalšie foto:
http://picasaweb.google.com/dusky96/CasovkaNaZosku2009
http://picasaweb.google.com/sportreport.sk/2009_07_26_casovka_zoska
http://picasaweb.google.com/sportreport.sk/2009_07_26_casovka_zoska_2

byeIS

30 marca 2009

Konečne 42,195 km (ČSOB Marathon Bratislava 2009)



Konečne 42,195 km (ČSOB Marathon Bratislava 29.3.2009)

Behám už zopár rokov, tak som sa rozhodol konečne skúsiť kráľovskú disciplínu. Prípravu som nijak zvlášť nemenil Tak ako po iné roky po jesennom ukončení cyklo-sezóny som behal cca 30 km týždenne len v nízkej záťaži. V decembri


som mal úraz bez následkov spojený s 3-dňovým pobytom na ÁRE (IS-ke) kvôli strate krvi. Trvalo to do konca januára než som sa z toho zmátožil a dokázal plynule zabehnúť 10km aspoň pod jednu hodinu. Normálne by to bola tragédia ale potom sa to zlomilo a vo februári som mohol normálne trénovať.

Týždeň pred pretekmi som dal 30 km v pomalom až svižnom tempe a potom do konca týždňa už len relaxačné výklusy.




Deň pred pretekmi všetky zdroje hlásili vytrvalý neprerušovaný dážď. V nedeľu ráno ale kupodivu celkom fajn. Takže rýchlo prelepiť bradavky leukoplastom a ideme na to. Ja, drahá a jedno dieťa. Dialnica do BA nás trocha zdržala, zabudli sme na tie spomalenia kvôli rozširovaniu. Na štarte som bol 15 min. pred výstrelom. Obehol som to rýchlo, že koho stretnem, ale akurát som sa zvítal s Pažim pri časomiere. Ešte som si vystál frontu pri WC a vliezol som do štartovacieho priestoru.

Tohto roku bežia vodiči, ktorí majú za úlohu doviesť bežcov v čase, ktorý si zvolia (4:00, 3:45, 3:30, 3:15, 3:00). Ja som sa rozhodol po skúsenosti z polmaratónu skúsiť 3:30, prípadne ak by som nestačil tak by som sa nechal dotiahnuť ďalším vodičom na 3:45. Čas 3:30 mi vyšiel z bežeckej kalkulačky na runner.com. Rozhliadal som sa po vodičoch ale nikoho som nevidel. Mali mať na chrbtoch ceduľe s očakávanými časmi. Opýtal som sa prvého človeka vedľa, že kde sú vodiči. Vyvalil na mňa blváky že "ónly english". Zaujímavé. V krátkom čase už druhý maďar, ktorý na slovensku zabudol materinský jazyk. Slota odvádza dobrú robotu. Tak inak : "pacemakers, tudom ?" Ukázal dopredu a hovorí "balloons". No to je v keli. Vodiči mali na sebe priviazné aj balóniky aby ich bolo zdiaľky vidieť, ale problém bol v tom, že medzi mnou a balonikármi bolo asi 1000 ľudí. Nechápem prečo pomalí vodiči boli úplne vpredu.

Prvé kolečko:
Prvý muž radnice p.Ďurkovský dal výstrel a masa sa pohla. Jáááj, kdeže moje balóniky sú ? Keď sme sa dali na ceste trocha do lajny, tak posledný 4:00-vodič bol 200m predo mnou. Dal som ho asi po kilometri. 3:45-ka už bola náročnejšia, tú som dobehol až uličkách starého mesta po asi 4 km. V stíhačke som nestihol občerstvovačku a to som pociťoval aj trocha smäd aj hlad. Dal som si záväzok , že na každej občerstvovačke sa teraz povinne zastavím. Poučenie do budúcna: "Ak chceš ísť s vodičom, tak sa ho za každú cenu chyť od začiatku ! ". Vybehli sme na most SNP a už som uvidel aj môjho vytúženého balónikára 3:30. Ale ten si to už trocha svižnejšie švihal. S tepovkou 160 som ho dobehol až v polovici Panónskej cesty zhruba na 8 km. Poctivo som všade pil a jedol ale musel som to prekladať aj enervitkami z vlastných zásob. Keď som sa stabilizoval za vodičom 3:30 tepovka mi klesla na 150. Tabuľkovú závodnú maratónsku tepovku mam 155, tak som začal veriť ze to za tých 3:30 zvládnem. Až po hrádzu, po zhruba 15. kilometer, sa mi bežalo dobre. Tam sa z popŕchania spustil celkom regulárny dážď. Potom som začal pociťovať bolesť v ľavom hornom kvadrante pľúc a začala mi trnúť ľavá ruka. Žeby infarkt? Keď už to má prísť tak nech, aspoň tu mám kvalitné zdravotné zabezpečenie. Aj nohy akosi oťaželi, tak som na 18. km vodiča pustil a zvolnil. Tepovka 145 a v pohode som dobiehal do priestoru centra. Tam mi vyšiel polmaratón na 1:46. Zavolal som mobilom managerke, aby ma niekde v starom meste odfotila a pomaly som vytriasal ďalej. Dážd zmiernil.

Druhé kolečko:
Na americkom námestí sa mi z chodníka prihovoril samozvaný tréner v tesilkách a v šiltovke. Radil mi aby som zhlboha dýchal a poriadne mával ručičkami. Ešte to aj predviedol. "Svatá prostoto". Managerka/mangelka ma čakala s foťákom pri kamenáči. Ešte som robil opičky do objektívu. Znova som sa dostal na most SNP a nekonečná panónska predo mnou. Samozrejme aj trocha protivietor. Keď sme bežali v prvom kole s masou polmaratóncov tak sme boli lepšie poschovávaní. Vybral som si mladú dvojicu a zavesil som sa za chalana. Ešte sa k nám pridal mladý vysoký atlét s uvolneným behom a vo štvorici sme zvládli celú panónsku. Sem tam som teda aj striedal ale to len tak zo slušnosti. Keď sme sa dostali na koniec petržky, mladí zdrhli a ja som zase zdrhol atlétovi. Znova začalo poriadne pršať. Maratónky plné vody a ani nitka suchá. Tretry úplne zmenili za mokra vlastnosti a začal som pociťovať tvoriace sa otlaky. Aj palec ma začal trocha pobolievať. Aj ľavý členok. Ale nebolo to to patologické pichlavé - iba také únavové. Znova sme sa dostali na hrádzu. Na 35.km som za sebou počul divný rachot. Ako keby niekto v diaľke strieľal z malorážky, alebo hádzal gramorky na plech. Otočím sa a balónikár s plánovaným časom na 3:45. Ten zvuk vytvárali kvapky dažďa padajúce na balóniky. Ale taký rachot ? No toto. Ak ma títo dobehli a neurdžím sa s nimi tak to nebudem mať ani za 3:45. Neveriacky som sa spýtal vodiča že či to náhodou neprehnal a nebeží príliš rýchlo. Z úsmevom ma "sejmul" tvrdení, že to síce trocha prehnal, ale len o 8 sekúnd. Ak to číta srdečne pozdravujem :-). Bežal som s po hrádzi s vodičom asi 3 km, tepovka 145-150. Keď sme sa blížili ku koncu hrádze začali mi tŕpnuť obidve ruku v predlaktí. Aj celková únava sa už hlásila. Na 38 km som nechal vodiča bežať dopredu a už som bojoval len o dobehnutie do ciela. Tepovka mi spadla na 140 a chvíľami aj menej. To už bol ale v tom daždi problém udržať prevádzkovú teplotu, tak som hľadal taký kompromis aby som neskolaboval ani od zimy ani od únavy. Po pravej strane som si všimol zaujímavú osadu bezdomovcov. Kompletné bývanie v centre, aj domácich mazlíčkov tam mali. Vybiehame na most a už viem že ma už nič nezastaví. Bežím po nábreží aoproti vidím kráčať maratónca s vyfasovanou igelitkou. Zjavne už má po všetkom a skončil. Nezdržal som sa smiechu - našlapoval ako keby išiel po mínovom poli. Kričím naňho "Čo to ako našlapuješ ? Hľadáš míny ?" Zmohol sa len na bolestivý úškrn. Ale ľudia okolo sa výborne zabávali. Zákruta doprava a už vbieham do cieľa. Objavil som sa na obrovske tabuli a ľudia skandovali. Že ich to ešte baví. Však som najmenej hodinu a pol za víťazom :-(. Neviem ako som vyzeral, ale Paži s Rasťom z časomiery sa náramne bavili. Mal som naplánovaný tanec víťazstva pred prekročením cieľovej pásky ale som si to rozmyslel. Nevyzeralo by to dobre keby som tam stratil balanc.

V cieli:
Za čiarou mi slečny hodili na krk kus kovu. Ešte ho raz budem vnukom ukazovať. Snažil som sa aj trocha koketovať, ale zmrznutá huba a kyslíkový dlh mi dovolili len nejaké pazvuky. Potom som minútku musel postáť s oboma rukami na zábradlí, aby som zdravoťákom nedal šancu na mne zarobiť. Sú to snaživci, jak ťa raz majú na nosítkach sestričke na kramároch sa nevyhneš, a v mojom veku ... ! Rýchlo som vyfasoval proviant, zvítal som sa s rodinou a hajde k autu. Auto som mal pri prezidentskom paláci. Nasledovala krížová cesta. Ak ten na nábreží našľapoval ako keby míny hľadal, ja som vyzeral akoby som už jednu slabšiu našiel.




Rekapitulácia:

prvý, ja a posledný v absolútnom poradí
1. HAURYCHENKO Aliaksej BLR nar.1976 LCC Wien 02:21:40
.
196. ŠIMNA Ivan SVK nar.1964 Turista D. Lopašov 03:48:31(polmar.1:46)
.
337. MEIER Robert GER nar.1966 Perot Systems 04:53:11





V zásade bežecký maratón splnil moje očakávania. Rešpekt je každopádne na mieste. Oproti horským cyklomaratónom možno vyžaduje v absolútnych číslach menej energetického výdaju, ale je to omnoho viac na hlavu. Fyzický rozdiel je hlavne v tom, že v zjazdoch človek môže nabrať sily a ten kopec vyletí. Ale tu je to o permanetnej záťaži bez oddychu. A potom je tu to riziko poškodenia chrupaviek alebo šliach. To je nebezpečné hlavne pre typ ľudí "svet je gombička".





Vyskúšané maratónky (2x Devín a jeden polmaratón, v týchto ostrých som nabehal okolo 150 km) mi urobili krvavé otlaky a dokonca mi omodrel necht na palci a to už teda vôbec nerozumiem čo to spôsobilo za mechanizmus. Čítal som že ultramaratónci mávajú takéto problémy. Ale ja ? Skrátka čoho je moc, toho je asi "přespříliš". Palec ma ale nemrzí, aj tak už treba zahájiť bicyklovú sezónu a na biku ho nepotrebujem :-). Inak okrem bežnej svalovice nemám vôbec nijaký problém. 10 minút po prebehnutí cieľa som si myslel, že ako zaujímavá životná skúsenosť by bežecký maratón už stačil. Ale zase .... čo ja viem ? Ak si spočítam chyby tak v prvom rade bolo to 8 km naháňanie sa za balónikármi hneď na začiatku. Ďalším problémom bol dážď a zima. Aspoň sa mám kde zlepšovať :-))))





byeIS