Ako som už sľúbil minule, po dobrých skúsenostiach z Devín-Ba som sa rozhodol zvýšiť latku a skúsiť polmaratón. Po lese som už prebehol i viac ako 30 km ale v závodnom tempe a na tvrdom povrchu som si na "veľký" maratón predsa ešte netrúfol.
Príprava u mňa pozostávala z aeróbnej aktivity 2X, niekedy 3X do týzdňa po jednej hodine počas celého roka. Všetko len v základnej vytrvalosti, takže nijaký rýchlik, ale na pohodové zbehnutie polmaratónu by to malo stačiť.
Tradične som počas dvoch týždňov pred závodom zhodil zimné lipidy na netto hmotnost cca. 68kg. Pár dní pred závodom som skúšal aj nejakú glycidovú kompenzačnú diétu, ale bál som sa že to preženiem, tak to bol asi len taký náznak.
Na štarte som sa stretol s Martinom a Bobom. S Martinom sme si vymenili skúsenosti a zverili so svojimi cieľmi. Ja som to chcel spraviť za 1:50. Podľa mojich výpočtov by som to mal bez vážnejšieho úsilia zvládnuť.
Štart: štartoval som medzi poslednými, pri prechádzaní štartovej čiary som mrkol na stopky - mal som -30 sekúnd oproti výstrelu, aspoň sa bude na čo vyhovárať. Na rozbehnutie sme dostali asi trojkilometrové kolečko po meste. Zmysel tohto kolečka pozostával z pobavenia turistov, prípadne sa dalo naposledy zamávať svojim príbuzným. Keď sa chytil tepák ukázal 160, postupne som znížil na 150. I v tomto tempe som to do radu predbiehal. Prvých pár kilometrov ma pichalo v ľavom boku. To bola pre mňa nová skúsenosť. Hneď po štarte - čo to je. Ale bol som v poho... lebo som si bol istý, že stravovaciu chybu som neurobil. A ozaj. Za chvíľu prestalo. Vybiehali sme na most SNP po tom oblúčiku. Tam som sa pár luďmi nechal predbehnúť v snahe nedržať tempo ale konštantné úsilie. Je to pravda, na moste som ich všetkých s rezervou predbehol. Pri predbiehaní jedného 50-nika som mal pocit, že by som mal pre neho zavolať sanitku. Vo vnútri mu to chrčalo a pískalo, celý bol naklonený doľava, jedna ruka vystretá, druhá na bradavke. No hrozný pohľad, rýchlo som ho odbehol aby som nebol pri tom, keď sa stane niečo zlé.
Dostali sme sa na dlhý úsek cez Petržalku dozadu po Panónskej. Tu sa začali rozdávať karty. Mierny protivietor vytvoril malé skupinky. Zbadal som sa že bežím sám. Mrkol som dozadu, že na niekoho počkám, ale významnejší balík bol ďaleko vzadu. Tak som začal stíhať balík asi 50 m predo mnou. Dobehol som ho asi po 500 metrov hekajúc ako ťažná mulica za cenu tepovky 165. No toto už nebudem robiť. Musel som si pripomenúť že som si to prišiel len preklusať v rámci zdravotnej prevencie :-)) .
Občerstvovačky boli celkom nahusto. Len sa musím naučiť piť, lebo v behu som sa vždy pooblieval a strácam tiež dych. Profíci to robia nejako tak, že to rovno pustia do žálúdka a nevzniká kyslíkový dlh pri pregĺganí.
Prvú cedulu s kilometrami som si všimol na 13 km. Na stopkách som mal 61 minút. Skúšal som to v pamäti porátať, zdalo sa že plán stíham. Tu som predbehol peknú drobnú dievčinku z orienťáku. Konečne niekto, koho aspoň z videnia poznám.
Prebehli sme až dozadu k hrádzi a konečne sme sa žačali vracať k miestu štaru/cieľa aj opticky. Beh po hrádzi bol úplnou pohodou. Mierny bočný vietor, príroda, sem tam aj pekná baba. Už som vedel že cieľový čas mám vo vačku, tak som záverečné tempo nezvyšoval. Pár ľuďí, s ktorými som zdieľal kus trate, som pustil dopredu.
A prichádzajú mosty. Prístavný, Apollo a už je to veselé. Keď už vidím cieľ mení sa to na nedeľnú vychádzku. Prebehli sme cez Starý most, zamávali ľudom na nábreží a dobieham do cieľa.
Resumé subjektívne:
- zdá sa že p 6-tich rokoch behnia už nezrýchľujem, to čo sa mení je len lepší a lepší pocit z behania, tentokrát už v slušnom čase a bez námahy, ani som si na trati nemusel zakričať tradičné: "No bolo mi toto trebaaaa !!!"
Resumé objektívne:
- čas 1:42
- v kategórii 31. z 81
- bez obmedzenia kategórií 176. zo 545
byeIS
