10 júna 2010

TT100 - 5.6.2010

TT100 - 5.6.2010
(trnavská stovka 2010 - friško a besno)

Výstroj - camel s 3 litromi ionťáku, ďalši ionťák v prášku, karbošneky, tatranky, klbáska, oblečenie, .... spolu aj s tým čo mám na sebe aj s topánkami 7 kg - teda značne naľahko ;-)

Cieľ - čo najďalej dobehnúť a pokiaľ možno i rýchlo, pri najmenších zdravotných komplikáciách trúbim na ústup.

5.45 - žel. st. Ba - zapisujem sa u Petra na štarte a vyrážam. Aby som nezabudol - ešte som pomohol uviazať banner (akože mám aj organizačné zásluhy). Je mi jasné, že keď to neubehám, tak som hotový, lebo nemám nachodené kilometre a pri rýchlej chôdzi ma skôr rozbolia nohy ako pri behu. Ale zase bežecké tréningy, ktoré obsahujú cca. 40 km týždenne po rovine - to nie je ani bohviejaký základ pre 100km v horách. Tak uvidíme.
A už si to vytriasam - Cesta na kamzík po zelenej. Perfekný vzduch, členok sa neozýva, paráda. Obieham pár pešiakov, cítim sa hrdo a mierne nadradene :-)))











Vybieham k Slamenej búde. Na foťáku som zapol timestamp. Sily mám ako mladý býček, ozaj musím bežať tak pomaly ? Tuším by som tú stovku aj prešprintoval. Ha, ha, ha ...











Kamzík -lúka aj so slávobránou. Okrem psíčkárov úplne prázdno.










"Skoro východ" slnka na Kamzíku. Zdolaný prvý kopec a ani to nebolelo. Ty gerój ... Iváňuška. Z asfaltky treba odbočiť doprava. Ešte nikdy sa mi to nepodarilo na prvý krát. Asi mám nejaký blok v hlave, ako keď sa niekto v dospelom veku nevie naučiť poznávať ručičkové hodiny a musí nosiť digitálky. Takže kufor na Kamzíku - pekne to začína. Naštastie len 100m navyše :-).








10 km- za nami - a je tu notoricky známa studnička Zbojníčka a ..... Malý červený kríž ...











Už tu vidieť aj prvé náznaky kalamity.
Začal som cítiť ten ľavý členok, ale nebolel, iba v ňom bol taký neurčitý tlak. Normálne by som si to ani nevšimol, ale s takou štrekou pred sebou sa akosi divne sledujem.

20 km za nami -Kozí chrbát - trošku sa to tu križuje so zelenou značkou z Limbachu. Beží sa mi dobre, členok stále rovnako.











Správneho ajťáka prekvapí že tie Kozie chrbáty sú dva. Máte tam naprd navrhnuté indexy v db-modeli páni značkári !! :-0)


smer kopec Somár cca.650m n.m. - prvý vážnejší kopec - viete ako vznikol tento názov ? Pod nami je Lozorno, ktoré sa pôvodne volalo Ezelarn(urbár hradného panstva Stupava) z nemeckého Esel - osol. . V Lozorne bola prepriahacia staniaca somárov pri českej ceste.








Somára máme za nami, stále sa mi beží dobre a dokonca boľavý členok už nebolí. Asi ostatné bolesti už prehlušili členok.



A máme za sebou 24km - sympatická kontrola na Troch Kamenných kopcoch. Každý rok ponúkajú cukríky. Tento rok som musel odmietnuť. Mal som nejakú divnú chuť v hube po ionťáku. Neviete prečo tam tí nápojový designeri musia nak..kať tie aspartámy a sacharíny ? Sprava od Limbachu prišiel stovkár oraziť si kontrolu. Divná skratka :-0).






29km - 4.15hod od štartu - Pezinská Baba - kontrola. Spôsobený menší chaos, lebo kontrola nebola pri krčme :-). A v krčme plno, bol tam nejaký školský výlet. ĽudoB mi dal výbornú minerálku, ktorú som si vzal do ruky a potom som ešte kúpil minerálku do camelu v bufete pri asfaltke. Od predavača som sa dozvedel , že som jeho peknučký. Kuuuurnik .... že by mi niečo v minulosti uniklo ? Minerálka bola bublinková a to vyvolalo búrlivé grganie až na Mesačnú lúku, kde som to musel vyliať. Tá Ľudova mi určite zachránila život, to sa musím revanšovať.




36km - Čmelok - necelých 5 hodín od štartu . Je tu notoricky známe tajné zariadenie nemenovanej armády. Stále sa mi dobre beží ale cítim prichádzajúcu svalovú únavu a bublinky z minerálky mi tiež nerobia dobre. Už to bude cca. 5 hodín od štartu. Ak by to bolo po rovine, tak určite mám aspoň 55 km s týmto nasadením. Tak si aspoň viem predstaviť v akom pomere sa to dá porovnávať. No kopec ešte len príde ... vážení !!!






Skalnatá 704m.n.m. - zase niečo nastúpané, odmenou krásny výhľad na Vysokú a na ...























... na nížinu smerom cez Častú.











Vápenná - 752m.n.m
Štatistika od štatu: 49km. cca. 8hod. behu a nastúpaných 2,2 km(hiking.sk). Na pohľad to ani nevyzerá na beh ale verte, že som sa neflákal. V tomto čase to samozrejme dokáže aj dobrý chodec ale to sú páni turisti. Počas posledných 3 hodín pri preliezaní kalamitného dreva sa mi objavila stará bolesť z vojny, ktorú som získal naskakovaním do tanku. Tak ma pichlo v kolene, že som išiel k zemi. Postupne som to rozchodil, ale v podstate som vedel, že končím na Bukovej.










Ešte pohľad z Vápennej.






Mesačná lúka - konečne originál pramenitá voda.














A odchod z mesačnej ...


Po opustení "mesačnej" som sa pridal k polobežcom-rýchlo chodcom. Obchádzali Klokoč zľava po zvážnici, tak som sa aspoň niečo "naučil". Z Amonovej lúky som zavolal môjej šéfke, aby ma prišla zobrať na Bukovú. Keďže som mal kopec času už som len využil pekný čas a motal som sa traverzom mimo červenej značky na Bukovú skoro 4 hodiny.


Poučenie: celú trnavskú stovku by som náročnosťou porovnal tak s tromi-štyrmi maratónmi. Bez problémov zvládnuť ju by pre mňa vyžadovalo rádovo väčšie tréningové dávky. Ako rekreačný bežec som v podstate dopadol presne ako som mal. Zhruba 45 km za 7 hodín do Sološníckej doliny a potom voľná chôdza na Bukovú cez Vápennú.

Inak tí stovkári bežci alebo rýchli chodci - skutočný rešpekt. Doteraz som bol v malom omyle, že stačí mať čas a pevnú vôľu. Teraz to vidím, že každý kto TT100 urobí pod 17 hodín je nenormálne namakaný.

byeIS